Сателитска снимка на Кадино Село

Кадино Село

Кадино Село е расположено во јужниот дел од Прилепското Поле на надморска височина од 612 метри.

Во „Етнографија на вилаетите Адрианопол, Монастир и Салоника“, издадена во Константинопол во 1878 година и која е дадена статистиката на машкото население од 1873 година, Кадиново Село (Kadinovo-Sélo) е посочено како село со 39 домаќинства со 187 жители.

Според статистиката на Васил К’нчов („Македонија: Етнографија и статистика“) од 1900 година, Кадино Село има 340 жители, сите христијани.

Во почетокот на ХХ век населението од селото било под управа на Бугарската егзархија. според податоците на секретарот на Егзархијата, Димитар Мишев („La Macédoine et sa Population Chrétienne“), во 1905 година во Кадино Село имало 264 егзархисти а во селото работело и бугарско училиште.

Во 1961 година во Кадино Село живееле 564 жители, во 1994 – 214, а според пописот од 2002 година, во селото живеат 269 жители, сите Македонци.

За време на турското ропство во Кадино Село имало осум чифлици, чии сопственици биле: Рашид-бег, Гура-ефенди, Музуровци, Изет-ага, Фаик-паша, Ештреф-ефенди, Алиабовци и Милан Небреклија.

На 6 април 1902 година, на селскиот празник, Благоец се затекнала четата на Методија Патчев која претходно предадена била опколена од 500 турски војници и башибозук предводен од разбојникот Расим. По 24- часовна борба Методија Патчев и неговите четници со последните куршуми извршиле групно самоубиство.
За предавството биле обвинети кметот Станко Ачкоски и Јонче Врбоски поради што од Организацијата Ачковски бил осуден на смрт а пресудата била извршена истото лето.

5 коментари

  • aleksandar aleksandar December 23, 2012

    mustakliite pravi momci cupite prekrasni zapadno obleceni vo kadino selo e predadena cetata na vojvodata metodija patcev na 7 april 1902 godina vo zatvor padnale 100 luge od koi 16 bile osudeni predavstvoto ezradi nekolku kila zlato obvineti se gojdarite ipogubeni nivnite familii ostanale siromasni a zatoa obvinitelit debelo se zbogatile so imoti seloto i vo prilep

    Respond
  • cane samardzioski December 24, 2012

    na 7 april 1902 god.vo kadino selo e predadena cetata na vojvodata metodija patcev. ; se samoubile 1.. metodija patcev ucitel od ohrid 27 god. ..vojvoda. 2..arso cvetkov ucitel selo kozica kicevsko na 23god. 3..stefan na 34 godini 4..gorgi demir hisar bitolsko na 20 god. 5..rafael 23 god od demir hisar bitolsko 6..kote na 23 god krojac od bitola. 7..kosta zemjodelec od selo dolgaec prilepsko na 40 god. po izvestaj na angliskiot konzul vo solun broj 53 od 13 april 1902 god. dodaden na izvestaj broj 190/22 april od ambasadorot o konor vo istambul.

    Respond
  • aleksandar aleksandar December 28, 2012

    vo sudbonosnite momenti koga komitite bile sigurni deka nemaat izlezno resenie donesle sudbinska odluka samoubistvo metodija patcev kako vojvoda gi zastrelal drugarite apotoa samiot toj se zastrelal. kulata vo koja bile komitite bila zaklucena od nadvor so katanec a zosto ? toa go znaat samo onie sto toa go napravile. originalnata slika od d. mitanov e vo muzejot vo ohrid a jas poseduvam kopija od istata. valijata hasan edip pasa na 8 april zaedno so stranskite konzuli dosol vo kadino selo.

    Respond
  • aleksandar aleksandar December 29, 2012

    vo prilep poguben e vo 1913 god. POP Gordzija Samardzioski rodum od kadino selo sledbenik na ideite na organizacijata i blizok sorabotnik na vojvodata Blaze Birinceto. predaden od negoviot blizok prijatel A.N. od pop dzordzija postoi originalna fotografija.

    Respond
  • aleksandar December 14, 2013

    za predavstvoto obvineti se gojdarite stanko akcioski i cvetan capragoski ckerde zatoa sto tie nemozele da se odbranat od vistinskite predavnici.ve prasuvam vassto gore go davate tekstot zosto od strana na turskata vlast nema uapseno nikoj od familijata kade se istepani komitite .

    Respond

Коментирај